Charlie

Nemám už toho veľa, ale čo mám to dám. Snáď to bude stačiť. Prišiel som sem, aby som vás našiel, vás všetkých. Všetkých tých, ktorí ešte majú tú moc a túžbu niečo zmeniť. Zmeniť svet, ľudí a hlavne myšlienky. Aby nás neovládali. Aby to každý z nás poznal. Slobodne myslieť, cítiť a dávať. Nie je nás málo. To len tak vyzerá.

Ničí ma schýza. Ich postoj. To všetko čo majú. Len oni. Len oni! Každý deň znovu. Ničiť a tvoriť. Žiť a zomrieť. Majú to premyslené. Navzájom sa potľapkávajú po pleci a masírujú si egá. Dívajú sa na seba, ale nevidia. Nespoznávajú svoj odraz. Kto ste? Jeden lepší ako druhý. Len tak postávajú, alebo sa strašne náhlia. Všetko ničia a berú. Aj teba mi chceli vziať, a zničiť.

Musíme niečo urobiť, niečo dokázať. Získať prevahu. Nebude to ľahké. Zasejeme semeno. Semeno, z ktorého vyrastie strom. Na jar zakvitne a jeho farebné svetlo sa rozleje. Nevynechá žiadnu škáru, štrbinu, nikoho. Každý bude cítiť jeho vôňu. Zaplaví celý svet. Keď odkvitne, objavia sa malé červené plody. Sladké ako tvoje pery a zmyselné ako si ty sama. Každý si zoberie. Budú to plody pre všetkých. Niekoľko ich necháme a zasadíme. A o niekoľko chvíľ, budú všade kvitnúce stromy. Ani jeden nebude krajší ako druhý. A potom príde ráno...