Charlie

Napísala mi Lulla. Krásne meno. A určite aj krásna žena. Telom i duchom. Mám rád krásne ženy. Veď kto by nemal. A mám rád aj leto, pretože všade je veľa krásnych žien. Ale Lulla by sa medzi nimi určite nestratila. Žiarila by ako mesiac medzi hviezdami. Keď sa niekde objaví, veci začínajú dávať zmysel. Ľudia sú na seba milší a každý sa usmieva. Je ako vírus. Viete si vôbec predstaviť svet bez Lulli? To je ako svet bez dobra. Zlý svet. Svet v ktorom sa nikto neteší. Svet v ktorom nikto nevidí. Svet v ktorom chýba svetlo.

Ale mi ju našťastie máme. Je medzi nami. Cítim jej vôňu. Ľahnem si do trávy, zavriem oči. Vietor mi ju prináša kúsok po kúsku a ja si pomaly skladám mozaiku. A keď je hotová, tak ich otvorím. Leží vedľa mňa. Díva sa mi rovno do očí a usmieva sa. Všade znie jej hudba. Neodvážim sa jej dotknúť. Vždy, keď sa o to pokúsim, zaváham. Je to ako prvý krát. Ale ona mi dodáva odvahu. Cítim ako sa zachvela. Je krásna. A ja tiež. Ale len keď som s ňou. To ona ma robí krásnym.

Deň sa končí. Tieňe sa rozplynuli, a s nimi aj ona. Zostáva len vôňa. Ale niečo mi tu nechala. Úsmev. A teraz ho všade nosím so sebou. A keď sa ma niekto spýta, odkiaľ ho mám a že aj on taký chce, tak mu z neho trochu dám. Už sa mi pomaly míňa.

Budem ju musieť znovu nájsť. Ľahnem si do trávy a počkám na vietor...